Štyri paradoxy AA

Náš program rovnako ako naše postupy sú v mnohom v absolútnom protiklade s bežným uvažovaním. S tým súvisí aj myšlienka štyroch paradoxov, na ktorých je fungovanie AA postavené, a ktorú by som vám teraz rád predstavil. (Paradox, ako všetci isto viete, je tvrdenie, ktoré sa javí ako nepravdivé, no po dôkladnom preskúmaní môže byť v určitých situáciách pravdivé.)

• VZDÁVAME SA, ABY SME MOHLI ZVÍŤAZIŤ.

Vzdať sa nemusí na prvý pohľad pôsobiť ako víťazstvo. V AA to však funguje. Len vtedy, keď sa dostaneme na okraj priepasti, keď v živote narazíme hlavou o múr, za ktorým už nevedie žiadna cesta, jedine vtedy, keď padneme na dno zúfalstva a konečne sa vzdáme, až vtedy dokážeme to, čo sme predtým nemohli - ostať triezvi. Musíme sa vzdať a aj sa vzdávame preto, aby sme mohli zvíťaziť.

• ROZDÁVAME, ABY NÁM ZOSTALO.

Toto tvrdenie sa zdá absurdné a nepravdivé. Ako nám môže niečo ostať, ak to rozdáme? Aby sme si v AA mohli to niečo, nech už je to čokoľvek, ponechať, musíme to rozdať ostatným bez poplatku či akejkoľvek odmeny. Ak si nemôžeme dovoliť dávať iným to, čoho sa nám dostalo zadarmo, mali by sme sa radšej pripraviť na ďalší ,,opiáš". Musíme zotrvať a rozdávať ostatným, aby to ostalo nám.

• TRPÍME, ABY SME VYZDRAVELI.

Nejestvuje iná cesta, než pretrpieť všetky tie výčitky svedomia, ľútosť, hanbu či rozpaky. A práve toto utrpenie je začiatkom našej cesty k zotaveniu sa. Neexistuje nijaký iný spôsob, ako sa zbaviť opice, než ju pretrpieť. Je to bolestivé. Pre nás je to však nevyhnutné. Raz som to povedal priateľovi, ktorý sedel v príšernom stave po podaní paradelhydu na posteli, knísal sa zo strany na stranu a cítil sa na umretie. Povedal som mu: ,,Stratený John" - taká je jeho prezývka - ,,Stratený John, veľmi dobre vieš, že ťa skôr či neskôr zastihnú riadne bolesti." ,,Nuž," odpovedal, ,,v tom prípade nech je to, preboha, radšej neskôr!" Trpíme, aby sme nakoniec vyzdraveli.

• UMIERAME, ABY SME MOHLI ŽIŤ.

Tento nádherný paradox vychádza priamo z biblickej myšlienky ,,znovuzrodenia" alebo ,,straty života, aby mohol byť znovu nájdený". Keď sa vydáme na cestu dvanástich krokov, náš starý život plný chľastu, nejasného myslenia a všetkého ostatného, čo k pitiu patrí, začne miznúť a my začíname žiť nový, lepší život. Keď sa zbavíme vlastných nedostatkov, jedna časť nášho bytia zomrie a iná ožije. My v AA umierame, aby sme mohli žiť.

/z knihy: SKÚSENOSTI, SILA A NÁDEJ - príbehy z prvých troch vydaní knihy Anonymní alkoholici; 1. Slovenské vydanie; r. 2018; str. 163-165/