O NÁS

Spoločenstvo Anonymných alkoholikov

Dôležitú úlohu v procese uzdravovania sa z alkoholizmu zohráva nepochybne aj spoločenstvo Anonymných alkoholikov (AA). Jeho činnosť krátko a výstižne popisuje Preambula AA:

,,Anonymní alkoholici sú spoločenstvom mužov a žien, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať ostatným uzdraviť sa z alkoholizmu. Jediná podmienka členstva je túžba prestať piť. AA nemajú žiadne povinné poplatky, svoju činnosť vykonávajú len z dobrovoľných príspevkov svojich členov. AA nie sú spojení so žiadnou sektou, náboženstvom, alebo akoukoľvek inou inštitúciou. AA sa nezúčastňujú verejných diskusií a nezaujímajú stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Našim prvoradým cieľom je ostať triezvym a pomáhať k triezvosti ostatným alkoholikom." (Anonymní alkoholici, 2007, s.3)

Anonymní alkoholici sú ľudia z rôznych národov, kultúr , ekonomických a spoločenských vrstiev, všetkých vekových skupín, ktorí majú jeden spoločný problém - alkoholizmus. So zámerom riešiť ho, vytvárajú skupiny AA. Počas svojich týždenných skupinových stretnutí hovoria o vlastných skúsenostiach s pitím a životom bez alkoholu, ktorý je jedinou možnosťou uzdravenia. Z týchto stretnutí čerpajú zúčastnení alkoholici novú skúsenosť, silu a nádej pre svoj vlastný život. Každý musí svoje uzdravenie, život bez alkoholu zvládnuť sám, spoločenstvo mu ukáže iba možnosti riešenia a možné cesty. S pitím možno prestať, len keď človek chce. Každý kto si to praje, je na stretnutiach vítaný. Jednotlivé skupiny AA, ktoré tvoria spoločenstvo, sú úplne samostatné. Alkoholici pomáhajú sebe a ostatným získať "triezvosť" a zostať "triezvym". Vlastnými príspevkami znášajú aj finančné náklady. Skupiny, ako aj spoločenstvo AA , by mali odmietať akúkoľvek podporu zvonka, keďže aj dobre myslené dary môžu viesť k závislosti. Spoločenstvo si uchováva svoju nezávislosť a jednotu aj tým, že sa nespája s inštitúciami a osobami, nevyjadruje sa k otázkam našej doby. AA považujú svoj spoločný problém, svoju závislosť od alkoholu, za stredobod všetkých svojich snažení o uzdravenie sa z alkoholizmu. Keby tomu bolo inak, nebolo by sa mohlo toto spoločenstvo rozšíriť po celom svete.

Anonymní alkoholici sa pokúšajú viesť šťastný a spokojný život. Svojím príkladom na stretnutiach a v každodennom živote ukazujú ešte trpiacim alkoholikom cestu z alkoholizmu. (Anonymní alkoholici, 2012)

AA sú spoločenstvom ľudí, ktorí stratili schopnosť ovládať pitie alkoholu a ktorí si vďaka nemu spôsobili rôzne problémy. Majú iba jeden hlavný cieľ: zostať triezvymi a pomôcť iným, ktorí sa na nich obrátia o pomoc, v snahe o dosiahnutie triezvosti. Nepovažujú sa za žiadnych reformátorov, nemajú záujem zbaviť celý svet od alkoholu, neverbujú nových členov, ale ak sa niekto rozhodne pridať, privítajú ho. Nevnucujú svoje skúsenosti s problémom pitia iným, ale ak sú požiadaní, podelia sa o ne. (Toto je AA, ... úvod do programu ozdravenia združenia AA)

Vznik spoločenstva AA

Spoločenstvo AA vzniklo 10. júna 1935 v meste Akron v americkom štáte Ohio. Jeho zakladateľmi boli burzový maklér Bill Wilson a doktor Robert Smith, ktorí sa stretli v máji 1935. V tom čase boli obaja považovaní za beznádejných alkoholikov, ktorým sa aj napriek mnohým liečeniam a hospitalizáciám nepodarilo vyslobodiť zo závislosti. Potom, čo si priznali tento fakt zistili, že vzájomným pôsobením jeden na druhého môžu dosiahnuť to, čo z nich nebol schopný urobiť ani jeden sám o sebe - byť triezvym. Čoskoro objavili, že môžu vyhľadávať iných alkoholikov a bez ohľadu na to, či to týmto pomôže alebo nie, sa ich triezvosť ďalej posilňovala. Začali spolu pripravovať plán, ako odovzdať posolstvo uzdravenia sa z alkoholizmu čo najväčšiemu počtu alkoholikov. "Nič tak dobre neochráni pred alkoholizmom ako intenzívna práca s inými alkoholikmi. Ak všetky ostatné činnosti zlyhajú, toto je vždy účinné."(Triezvy život, 1996, s.81)

Spočiatku AA nemali veľa členov, no za niekoľko rokov sa už v Akrone stretávala malá skupina triezvych alkoholikov pravidelne. Bill Wilson a Robert Smith sa rozhodli spísať svoju cestu k uzdraveniu, vytvoriť jednoduchý program, ktorý by mohol pomôcť aj tým najťažším alkoholikom. Podstatou bol prístup, ktorý zdôrazňoval nevyhnutnosť prijatia bezmocnosti a neovládateľnosti vlastných životov. V decembri 1938 vypracovali program Dvanástich krokov a začali ich aplikovať v praxi pri pomoci iným zúfalým alkoholikom v Akrone. Keď si uvedomili, že vďaka tomuto programu bolo triezvych už okolo 40 alkoholikov, rozhodli sa napísať knihu, ktorá by podrobne opísala proces uzdravenia sa. Kniha vyšla v roku 1939 pod názvom Alcoholics Anonymous, od ktorého sa odvodil aj názov spoločenstva. V tom čase malo spoločenstvo AA asi len sto členov. V predslove k prvému vydaniu knihy sa píše:

"My, členovia spoločenstva Anonymných alkoholikov, predstavujeme viac než sto mužov a žien, ktorí sa vyliečili zo zdanlivo beznádejného stavu mysle i tela. Hlavným účelom tejto knihy je presne ukázať ostatným alkoholikom, ako sme sa vyliečili. Dúfame, že tieto stránky budú pre nich také presvedčivé, že ďalšie dôkazy ich hodnovernosti nebudú potrebné. Myslíme si, že tento popis našich skúseností pomôže každému, aby lepšie pochopil kto alkoholik je. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že alkoholici sú veľmi ťažko chorí ľudia. Navyše si myslíme, že náš spôsob života môže priniesť výhody všetkým." (Alcoholics Anonymous, 2014 s. vii)

Rozrastanie sa spoločenstva a s tým spojené problémy si vynútili v roku 1946 prijatie organizačných zásad - Dvanástich tradícií, ktoré udržujú spoločenstvo jednotné a odolné voči vonkajším vplyvom.

V júli 1950 sa konal prvý medzinárodný zjazd AA v Clevelande, ktorý prijal Dvanásť tradícií. Pre zvládnutie rastúceho počtu požiadaviek a zabezpečenie pomoci novým skupinám vznikla v New Yorku prvá celosvetová kancelária AA, ktorá sa nazýva General Service Office of Alcoholics Anonymous (Kancelária všeobecných služieb Anonymných alkoholikov).

Ďalším dôležitým historickým momentom bol 20. výročný zjazd AA v St. Louis v júli v roku 1955, kde spoločenstvo AA prehlásilo, že dospelo do plnej zodpovednosti a prevzalo od svojich zakladateľov úlohu trvalo dodržiavať tri veľké odkazy o Uzdravení, Jednote a Službe, ktoré sú najdôležitejším dedičstvom prvých 20 rokov spoločenstva.

V júli 1965 sa konal 30. výročný zjazd AA v Toronte. Kľúčovým prehlásením zjazdu sa stal výrok: "Som zodpovedný. Keď ktokoľvek, kdekoľvek, vystrie ruku o pomoc chcem, aby ruka AA bola vždy na dosah. A za to som zodpovedný."

Postupne sa spoločenstvo AA rozšírilo do celého sveta. Aktívne skupiny sú dnes vo viac ako 150 krajinách na celom svete a majú spolu vyše dva milióny členov. Dva milióny niekdajších zúfalých alkoholikov, ktorí našli riešenie na svoj problém a posúvajú ho ďalej tým, ktorí ešte stále trpia.

Doktor Robert Smith zomrel v novembri 1950 a Bill Wilson v januári 1971. Ich nadšenie, vytrvalosť a sústredené úsilie dokázali dať život spoločenstvu, ktoré sa postupne formovalo až do podoby, v ktorej sa s ním stretávame dnes. AA položili a rozvinuli základ ideológie triezveho života pre milióny alkoholikov. (Anonymní alkoholici vstupujú do dospelosti, 2014)

AA na Slovensku

Spoločenstvo AA pôsobí na Slovensku od roku 1990. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa Slovensko stalo cieľom predstaviteľov rôznych občianskych, charitatívnych, či náboženských organizácií a aktivistov. Medzi mnohými prišli na Slovensko aj členovia spoločenstva AA, predovšetkým z USA, ktorí propagovali AA ako jednu z možností liečby závislosti na alkohole na podklade spirituálneho zážitku. Po týchto prednáškach sa našli jednotlivci, ktorí sa cítili oslovení a rozhodli sa založiť AA aj na Slovensku. A tak bola v auguste 1990 vytvorená v Bratislave prvá skupina AA na Ventúrskej ulici pod názvom "Z Mozartovho domu".

Stretnutia boli od začiatku pravidelné. Stretávali sa na nich rôzni ľudia, závislí, sympatizanti, rodinní príslušníci, lekári a psychológovia. Čítali knihu Anonymní alkoholici, alebo len voľne diskutovali o závislosti, o 12 krokoch a 12 tradíciách AA. Takto to fungovalo 3 roky, potom sa ukázalo, že takáto rôznorodá spoločnosť nie je zárukou naplnenia poslania AA. Vznikali spory medzi závislými a sympatizantami, ktorí nemali vlastnú skúsenosť s alkoholom. Tak sa rozhodlo, že stretnutí sa môžu zúčastňovať len závislí alkoholici a raz v mesiaci budú stretnutia otvorené pre všetkých. (Šťastie nosíme v sebe, 2010)

V roku 1991 vznikla skupina "Siccus" v Nových Zámkoch, o dva roky neskôr vznikajú skupiny "Svetlo" v Bratislave a "Nádej" v Šuranoch. V roku 1995 bola založená tzv. interskupina, zložená zo zástupcov jednotlivých skupín, ktorá koordinovala činnosť AA v Bratislave a na Slovensku. V septembri 1997 bolo zaregistrované Združenie pre služby Anonymným alkoholikom a v roku 1999 bola otvorená Kancelária pre služby AA v Bratislave.

V roku 1998 sa konal prvý zjazd AA na Slovensku v Častej - Píle. Od vtedy sa zjazdy konajú pravidelne každý rok a sú otvorené aj pre záujemcov z radov príbuzných a odborníkov. Zúčastňujú sa ich aj členovia AA z Českej republiky, Poľska, Maďarska. Zjazdy predstavujú jedinečnú príležitosť stretnúť mnohých alkoholikov, ktorí našli cestu zo závislosti a rôzne dlho žijú nový, radostný a vyrovnaný život bez alkoholu.

V apríli 2002 AA vydali prvé číslo časopisu "Prameň", ktorý vychádza pravidelne každý štvrťrok. Časopis uverejňuje svedectvá členov o ich triezvom živote a skúsenostiach s programom 12 krokov a 12 tradíciami a prináša tak všetkým silu vzájomnej pomoci a spolupatričnosti. Slúži tiež ako zdroj informácií o stretnutiach, podujatiach AA, kontaktoch, možnosti zabezpečenia literatúry AA. Časopis sa dostáva sa aj do liečební a knižníc.

V roku 2006 bola zriadená internetová stránka spoločenstva www.alkoholici-anonymni.sk, kde sú k dispozícii všetky informácie pre členov a širokú verejnosť. Súčasne vznikla internetová skupina "Triezvy priestor" (www.triezvypriestor.sk) , v rámci ktorej zúčastnení anonymní alkoholici zdieľajú navzájom svoje pocity a skúsenosti pri uzdravovaní sa z alkoholizmu.

V roku 2015 spoločenstvo Anonymných alkoholikov oslávilo 25. výročie svojho fungovania. V tomto období pôsobí na území Slovenska už 54 skupín a vznikajú stále nové. Členovia AA prinášajú posolstvo aj do liečební a väzenských zariadení. (25 ročné je AA na Slovensku, 2015)

Dvanásť krokov AA - Uzdravenie

Dvanásť krokov AA je súbor všeobecne prijatých duchovných zásad, ktoré keď si alkoholik osvojí ako svoj životný štýl, môžu ho zbaviť návyku konzumovať alkohol a môžu mu pomôcť prinavrátiť zdravie a nájsť opäť zmysel šťastného a plnohodnotného života. Kroky sú navrhnuté ako program uzdravenia. Nie je to žiadna abstraktná teória, program je založený na skúsenostiach AA, ktorí ním prešli. Predstavuje určité "nástroje", ktoré ešte trpiaci alkoholik môže dobrovoľne prijať alebo ich zamietnuť. Keďže však triezvosť je najdôležitejšou vecou v živote alkoholika, je rozumné nasledovať vzory ukázané tými, ktorí v praxi demonštrovali, že program uzdravenia naozaj funguje.

Program 12 krokov ponúka príležitosť k sebapoznaniu a k pozitívnej životnej zmene.

1. Priznali sme si svoju bezmocnosť nad alkoholom - naše životy sa stali neovládateľné.
2. Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
3. Rozhodli sme sa odovzdať svoju vôľu a svoj život do starostlivosti Boha, tak ako ho my chápeme.
4. Urobili sme dôkladnú a nebojácnu morálnu inventúru samých seba.
5. Priznali sme Bohu, samým sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.
6. Boli sme úplne prístupní tomu, aby Boh odstránil všetky naše charakterové chyby.
7. Pokorne sme ho požiadali, aby odstránil naše nedostatky.
8. Spísali sme zoznam ľudí, ktorým sme ublížili a boli sme ochotní to napraviť.
9. Urobili sme priamu nápravu vo všetkých prípadoch, v ktorých to bolo možné, okrem prípadov, keď by naše konanie im alebo iným ublížilo.
10. Pokračovali sme v našej osobnej inventúre a keď sme urobili chybu, ihneď sme sa priznali.
11. Pomocou modlitby a meditácie sme zdokonaľovali svoj vedomý styk s Bohom tak, ako ho my chápeme a prosili sme ho len o to, aby sme spoznali jeho vôľu a mali
    silu ju uskutočniť.
12. Výsledkom týchto krokov bolo, že sme sa duchovne prebudili a usilovali sme sa odovzdávať toto posolstvo ostatným alkoholikom a uplatňovať tieto princípy vo všetkých našich záležitostiach.(Alcoholics Anonymous, 2001, s. 123-124)

V Prvom kroku je nevyhnutné, aby si alkoholik priznal svoju bezmocnosť nad alkoholom, čo je základnou podmienkou uzdravenia sa z alkoholizmu. Iba pomocou priznania si úplnej porážky je schopný urobiť svoj prvý krok k oslobodeniu a znovuzískaniu síl. Priznanie si vlastnej bezmocnosti je základom pripravenosti na realizáciu programu AA. V živote alkoholika, ktorý sa pripojil k AA sa len veľmi málo zmení k lepšiemu, ak si neprizná ničivú slabosť a jej následky. Pokiaľ nebude k sebe čestný, jeho "triezvosť" bude neistá. Je to jedna zo základných skúseností života anonymných alkoholikov a ako sa jeden z nich vyjadril: "Priznanie, že som alkoholikom, je tým najlepším a najdôležitejším priznaním, čo som v živote urobil, pretože mi zachránilo a zmenilo môj život."

Druhý krok predpokladá, aby alkoholik dospel k viere, že len Sila väčšia ako jeho obnoví jeho duševné zdravie. Dospieť k viere znamená ochotu priznať si, že sám sa uzdraviť nedokáže, že k tomu potrebuje pomoc. Program však nikoho nenúti, ako má táto sila vyzerať, pre začiatok stačí aspoň ochota veriť, že existuje. Spočiatku je možné zvoliť si za ňu skupinu AA, kde alkoholik získava a udržuje si triezvosť. Či už vo Vyššiu silu verí alebo nie, je to viac menej skupina AA, ktorá mu pomáha.

V druhom kroku sa od nikoho nežiada, aby v čokoľvek veril. Je len potrebné počúvať a mať nezaťaženú myseľ. Skutočná skromnosť, pokora a otvorená myseľ môže každého (ateistu, agnostika i veriaceho) doviesť k viere. Boha alebo Vyššiu silu si musí nájsť každý sám. Kto bude pozorne počúvať svedectvá členov AA, čítať literatúru a načúvať hlasu svedomia, potom to určite dokáže.

Tretí krok znamená kapituláciu. Alkoholik vzdáva boj s alkoholom a je ochotný zájsť akokoľvek ďaleko len aby dosiahol to, čo ostatní uzdravení anonymní alkoholici. V treťom kroku sa alkoholik na základe faktov prijatých v prvých dvoch krokoch rozhodne, že svoju vôľu - svoje myslenie a svoj život - svoje konanie odovzdá do starostlivosti Boha (Vyššej sily) v chápaní AA, t. j. rozhodne sa k zmene. Účinnosť programu závisí od toho, ako dobre a s akou vážnosťou a úprimnosťou toto rozhodnutie urobí.

V Treťom je nevyhnutné dôjsť k presvedčeniu, že je chybou zakladať si život na vlastnej vôli. "Nijaký život riadený svojvôľou nemôže byť úspešný. Na takom základe sme takmer vždy v rozpore s niekým alebo niečím i vtedy, keď sú naše pohnútky dobré."(Anonymní alkoholici, 2007, s.76)

Kým tretí krok bol len rozhodnutím, v štvrtom kroku sa začína práca na zmene."Hoci naše rozhodnutie bolo životne dôležitým a rozhodujúcim krokom, prinieslo by nám iba krátko trvajúci účinok, ak by ihneď nenasledovalo húževnaté úsilie skonfrontovať a zbaviť sa toho v nás, čo nás blokuje. Alkohol nebol ničím iným ako symptómom. Museli sme sa prepracovať hlbšie k príčinám a okolnostiam. Preto sme začali osobnou inventúrou. To je štvrtý krok."(Anonymní alkoholici, 2007, s.79)

Štvrtý krok vyžaduje od alkoholika "dať si do poriadku osobné záležitosti". To doposiaľ väčšinou nerobil a ani sa o to neusiloval. V tomto kroku sa dozvedá, čo by mal zmeniť, aby bol jeho život šťastnejším a užitočnejším.

Alkoholik si najskôr musí priznať svoje nedostatky, aby ich mohol zmeniť, iba tak môže uspieť na ceste k triezvosti a objaviť schopnosti, ktoré mu pomôžu vysporiadať sa so svojím životom. Nestačí prestať piť, je potrebné sa zmeniť. Ak spozná svoje nedostatky, vie proti nim bojovať, alebo ich v určitom zmysle ovládať, naučiť sa ich zvládať tak, aby ho ktorýkoľvek z nich nepriviedol späť k alkoholu. K tomu je určené spracovanie dôkladnej morálnej inventúry podľa Štvrtého kroku. Inventúra musí byť dôsledná, úprimná a nebojácna. Nie je to jednoduché, často je to bolestné, avšak nevyhnutné pre uzdravenie.

Skúsenosť AA ukázala, že alkoholik nemôže žiť sám so svojimi naliehavými problémami a bolesťou na duši, ktoré ho trápia. V štvrtom kroku odhalil o sebe celý rad skutočností , na ktoré by najradšej zabudol. Je veľmi potrebné sa raz a navždy vysporiadať s minulosťou.

Piaty krok preto odporúča priznať Bohu, sebe i druhému človeku presnú povahu svojich chýb. Ukázalo sa, že priznať chyby sám sebe nestačí, je nevyhnutné vyrozprávať svoj životný príbeh niekomu inému, naučiť sa dostatočnej pokore, nebojácnosti a čestnosti.

Pokora umožňuje alkoholikovi rozpoznať aký skutočne je a aký môže byť. Jedine cez vypovedanie celej svojej histórie života, slovné priznanie si vlastných chýb a nedostatkov začína konečne akceptovať sám seba. Potom je schopný zbaviť sa ťarchy svojej minulosti, prijať ju ako niečo, k čomu sa už za žiadnu cenu nechce vrátiť. Pocíti úľavu a prestane cítiť nenávisť k sebe za to, čo sa stalo a trpieť pocitom hanby. Rokmi skrývané bolestivé emócie postupne zaniknú. Čím väčšmi upadá bolesť, tým výraznejšie nastupuje uzdravovanie.

"Keď sme urobili tento krok a nič nezamlčali, zaplaví nás pocit radosti. Môžeme sa pozrieť svetu do očí. Nadobudneme dokonalý pokoj a úplnú ľahkosť. Padne z nás strach."(Anonymní alkoholici, 2007, s.92)

Šiestym krokom uzdravujúci sa alkoholik začína svoj nový život. Neočakáva, že všetky charakterové chyby odstráni zo svojho života tak ako alkohol. Niektoré z nich možno odstráni hneď, ale väčšinu z nich bude odstraňovať dlhšie a je potrebné pristupovať k tomu s veľkou trpezlivosťou. Odstránenie chýb, zmena životných hodnôt nie je jednorazová záležitosť. Mnohé veci sú rokmi zakorenené zvyky, niektorých slabostí sa ťažko zrieka. Je nemysliteľné zmeniť všetko odrazu, ale ak sa o to pokúsi, určite to pôjde. Pritom nejde o dokonalosť, podstatný je pokrok. "Boli sme celkom prístupní" znamená, že je ochotný sa zmeniť, chovať sa inak, ako v predošlom živote a byť prístupný tomu, aby mu v tom Boh pomohol. Aj keď dnes ešte nemôže, neznamená, že zajtra nebude vedieť.

Siedmy krok zdôrazňuje skromnosť a pokoru a nabáda alkoholika k prejaveniu vôle pochopiť pokoru ako pomoc, ktorá je na to, aby s jej pomocou odstránil svoje chyby práve tak, ako vtedy, keď si priznal svoju bezmocnosť nad alkoholom a veril, že len Sila väčšia ako jeho, mu môže pomôcť uzdraviť sa.

Každému nováčikovi v AA sa hovorí, že jeho priznanie si bezmocnosti voči alkoholu je jeho prvý krok k oslobodeniu sa z jeho zovretia. Preto je pokora taká potrebná. Po prvý krát sa zdá byť nevyhnutná. To je však len začiatok. Alkoholik sa stretáva s problémami, jeho charakterové chyby, ak im nebude venovať dostatočnú pozornosť, môžu ho priviesť opäť k alkoholizmu. Bude sa ich musieť zbaviť. Keď sa na ne pozrie, dokonca ich rozoberie s niekým iným a prejaví ochotu odstrániť ich , význam pokory nadobudne širší zmysel. Príde radosť, pokoj duše a kde predtým pokora stála bokom, dnes dodáva odvahu a silu.

Pokora znamená bezpodmienečnú odovzdanosť do vôle Boha. Znamená to tiež uznanie faktu, že alkoholik to bez pomoci nedokáže urobiť. Pokora je vo viere a v trpezlivosti, že Boh to urobí v pravý čas.

Ôsmy krok sa zaoberá osobnými vzťahmi. V ňom má alkoholik skúmať, ako jednal s inými ľuďmi, kde vo vzťahoch spravil chyby, komu ublížil a spísať presný a pravdivý zoznam ľudí, ktorým ukrivdil a je ochotný to napraviť.

Ak sa chce tešiť z triezvosti, je potrebné aby prekonal pocit viny, hanby, výčitky svedomia, pocity menejcennosti a strachu pred ľuďmi. Ide o to, aby sa touto zmenou naučil žiť sám so sebou tu a teraz s pocitom emocionálnej slobody. Tento krok je východiskom pre formovanie zdravších, spokojnejších a lepších vzťahov s inými ľuďmi na základe poctivosti, pokory a veľkorysosti a obnovy sebavedomia.

Cieľom deviateho kroku je náprava zla, ktoré alkoholik napáchal v minulosti, pri jeho uplatňovaní je nevyhnutný zdravý úsudok, starostlivé načasovanie, odvaha a rozvážnosť.

Tento krok vyzýva k skutočnej náprave, ktorú je alkoholik povinný vykonať voči osobám, ktorým v minulosti ublížil a spôsobil im utrpenie. Musí byť pripravený urobiť všetko, čo mu pomôže dať do poriadku záležitosti z minulosti, aj keď by sa to spájalo s veľkými obetami z jeho strany. Nápravu má urobiť osobne a konkrétnym spôsobom, a to vo všetkých prípadoch, pokiaľ je to možné. Jediným dôvodom pre jej nevykonanie je riziko, že by tým danej osobe ešte viac ublížil. Po spísaní zoznamu ľudí, ktorým ublížil si musí zvoliť správny prístup. Pomôže konzultácia so sponzorom. Sú prípady, ktorými sa bude môcť zaoberať len vtedy, ak bude presvedčený o tom, že ostane triezvy, také, u ktorých je možné urobiť nápravu len čiastočne, pretože odhalenie celej pravdy by narobilo viac škody ako úžitku, v niektorých prípadoch bude zas lepšie nápravu odložiť na neskôr a u niektorých nebude možná vôbec.

V Deviatom kroku alkoholik vykonal nápravu svojich chýb a rozlúčil sa s minulosťou, Desiaty krok ho vyzýva k prijatiu takého spôsobu života, ktorý vyžaduje neustálu sebakontrolu, angažovanosť a úsilie. Vďaka dôslednej dennej osobnej inventúre neustále sleduje, rozpoznáva svoje chyby a z nich vyplývajúce dôsledky. Program AA je programom duchovného rozvoja a ten od alkoholika vyžaduje úprimnosť k tomu, aký je a čo robí. O plnej náprave možno hovoriť len vtedy, ak nedopúšťa, aby sa jeho dávne chybné konanie opäť opakovalo. V záujme vyrovnaného života všetky prejavy, ktoré mu spôsobujú duševné problémy, je potrebné eliminovať. To predpokladá ihneď si priznať a korigovať svoje chyby. Inventúra vykonaná v štvrtom kroku umožní vyrovnať sa s minulosťou. Keď bola urobená naozaj dôsledne a alkoholik po nej našiel pokoj svojej duše a vyrovnal sa sám so sebou, potom je pripravený v budúcnosti riešiť problémy, ktoré život prinesie. Nikdy sa nedá povedať kedy celkom urobil desiaty krok, pretože s ním neustále pracuje.

Literatúra AA uvádza, že triezvosť alkoholika záleží od schopnosti udržania duchovného života, ktorý dosiahol vďaka predošlej práci na krokoch. Podľa Jedenásteho kroku je potrebné neustále budovanie a udržiavanie si vedomého styku s Bohom v chápaní AA. Jeho základnými prostriedkami sú modlitba a meditácia. Medzi sebapoznávaním, meditáciou a modlitbou je priama väzba. Prinášajú úľavu, aj keď sú praktizované jednotlivo. Ak sú však so sebou logicky prepojené (súčasťou každej modlitby a meditácie je pohľad na samého seba a sebahodnotenie), ako celok tvoria pevný základ pre život. Podieľajú sa na vytváraní duševnej rovnováhy človeka, čo je pre uzdravujúceho sa alkoholika veľmi dôležité.

Využívaním modlitby a meditácie sa uzdravujúci alkoholik presvedčí o ich prospešnosti a postupne sa stanú samozrejmou súčasťou jeho života. Kto pri nich zotrvá, získa nezvyčajnú silu, múdrosť a vyrovnanosť, ktoré mu pomôžu pri riešení ťažkých problémov a situácií. Zo skúseností AA vyplýva, že modlitba a meditácia sú skutočnými nástrojmi uzdravovania.

Dvanásty krok znamená zhrnutie celého programu uzdravenia, ktorý AA chápu ako životný štýl opretý na zásadách duchovnosti a nesenia posolstva iným osobám závislým na alkohole.

Výsledkom uplatnenia všetkých krokov a riadením sa ich zásadami v každodennom živote našiel alkoholik duchovné prebudenie. Ako sa uvádza v Modrej knihe "duchovné prebudenie" je zmena osobnosti, dostatočná na to, aby priniesla uzdravenie sa z alkoholizmu.

Súčasťou dvanásteho kroku je aj odovzdávanie svojich skúseností ďalším, ešte trpiacim alkoholikom a pomoc s ich realizáciou v praxi. Úspech celého programu vychádza z faktu, že nepijúci a uzdravujúci sa alkoholik má výnimočnú schopnosť vcítenia sa do osoby, ktorá ešte stále pije. Uzdravení AA tiež prehlasujú, že pomoc inému, ešte trpiacemu alkoholikovi im pomáha v udržaní si vlastnej triezvosti.

Zásady zhrnuté v dvanástich krokoch obsahujú všetky oblasti každodenného života AA. Ak sa alkoholik s pomocou Boha v chápaní AA zmieri so svojimi problémami, bude sa snažiť ich riešiť, potom dokáže nájsť aj vnútorný pokoj. Napriek všetkému, čo ho postihne, či dobré alebo zlé, najdôležitejšia je jeho triezvosť. Jeden zlý skutok, ak ho nenapraví, ho môže znovu priviesť k pitiu.

To, že človek zdvihne pohár je následok nevyrovnaného vnútra. Vziať takému človeku alkohol nepomáha a nedať mu ho, nie je riešením. Riešením je dať mu návod, ako vysporiadať svoje vnútro. Práve k tomu vedie Dvanásť krokov AA.

Prostredníctvom tohto programu AA nachádzajú šťastie a vyrovnanosť. Nielenže úplne prestanú s pitím, ale dochádza aj k veľkým zmenám v ich motivácii zostať triezvymi. Preto, aby mohli žiť bez alkoholu, museli si nájsť cestu k sebe samému, k svojmu svedomiu a okolitému svetu. Po prejdení programu a prácou na sebe dosiahnu zmenu osobnosti, ktorá im umožní tešiť sa zo života, nájsť v ňom zmysel a objaviť, že život bez alkoholu je nielen znesiteľný, ale aj radostný. Dívajú sa na svet inými očami, pochopili množstvo vecí, ktoré predtým nevideli, resp. nechceli a nemohli vidieť.

Program Dvanástich krokov obsahuje konkrétne návody na vyrovnanie sa s alkoholizmom. Príťažlivé na ňom je, že nič nenanucuje, neprikazuje, len ukazuje cestu. Je o ochote, ktorá oslobodzuje, nikto nič nemusí, ale môže chcieť. Samotní AA vravia, že 12 krokový program nie je pre ľudí, ktorí ho potrebujú, ale ktorí ho chcú. (Dvanásť krokov, 1996)

"Verte - neverte, ale abstinencia je stav duše, keď poznaním, prácou na sebe, vôľou, obetavosťou zreštaurujeme svoje ľudské hodnoty, medzi ktoré nesporne patrí aj morálna zodpovednosť za svoje skutky. "(Mariani, 2012, s. 47)

Dvanásť tradícií - Jednota

Dvanásť tradícií AA opisuje spôsoby, pomocou ktorých si AA udržiavajú svoju vnútornú jednotu a zároveň si formujú svoj vzťah k vonkajšiemu svetu. Sú životne dôležitými princípmi, od ktorých závisí prežitie skupín i celého spoločenstva Anonymných alkoholikov. Boli vypracované na základe postupne získavaných skúseností , nimi sa spoločenstvo riadi, podľa nich pracuje a prezentuje sa voči verejnosti.

1. Naše spoločné dobro je prvoradé. Naše osobné uzdravenie závisí od jednoty spoločenstva AA.

2. Na dosiahnutie cieľa nášho spoločenstva je tu len jedna autorita - milujúci boh, tak ako sa môže prejaviť vo svedomí celej skupiny. Naši vodcovia sú len dôveryhodnými služobníkmi spoločenstva, ktorí nevládnu.

3. Jedinou podmienkou členstva v AA je túžba prestať piť.

4. Každé skupina by mala byť samostatná, okrem prípadov, ktoré ovplyvňujú aj iné skupiny AA, alebo spoločenstvo AA ako celok.

5. Každá skupina má len jeden cieľ - prinášať toto posolstvo alkoholikovi, ktorý ešte stále trpí.

6. Skupina AA by sa nikdy nemala hlásiť k nijakému podobnému zariadeniu, ani ho finančne podporovať alebo mu prepožičiavať meno AA, pretože problémy prestíže, peňazí a majetku nás vzďaľujú od nášho prvoradého cieľa.

7. Každá skupina AA by mala byť úplne sebestačná a odmietať akékoľvek príspevky zvonku.

8. AA by malo zostať neprofesionálne, ale strediská našich služieb môžu zamestnávať odborníkov.

9. AA ako také by nikdy nemalo byť organizované, ale môže vytvárať služobné predpisy a výbory, ktoré sú priamo zodpovedné tým, ktorým slúžia.

10.AA nezaujíma stanovisko k nijakým problémom mimo spoločenstva. Meno AA by sa nikdy nemalo zaťahovať do verejných sporov.

11.Naše vzťahy k verejnosti sú založené na príťažlivosti programu AA, a nie na reklame. V rozhlase, v televízii a v tlači musíme vždy zachovávať osobnú anonymitu.

12.Anonymita tvorí duchovnú podstatu všetkých našich tradícií a pripomína nám nadriadenosť princípov nad osobnosťami. (Alcoholics Anonymous, 2001, s. 737- 739)

V Prvej tradícii sa najväčší dôraz kladie na spoločné dobro. Každý člen AA je iba malou súčasťou veľkého celku. Spoločenstvo AA musí aj naďalej žiť, inak väčšina alkoholikov zahynie. V spoločenstve, kde jeho jednotliví členovia hľadajú pomoc a ochranu nie je miesto na nezhody, presadzovanie individuálnych záujmov, snáh o zmeny. Bez ohľadu na rozdielnosť pôvodu a názorov, členov spoločenstva spája iba jedno: udržanie triezvosti.

Kto do spoločenstva vnáša neporiadok a nezhody, alebo mu nejako škodí, v budúcnosti ohrozuje nielen vlastnú záchranu, ale aj iných alkoholikov, pretože od jednoty AA závisí nielen jeho život, ale aj životy ostatných.

Prvá tradícia nenúti k tomu, aby boli všetci rovnakí. Každému účastníkovi AA je ponechaná maximálna sloboda a možnosť výberu, a to aj výberu cesty, ktorá vedie k dosiahnutiu a udržaniu triezvosti. Tradícia pripomína iba toľko, že pre naplnenie cieľa, t. j. udržanie si triezvosti, spoločenstvo prijalo niekoľko zásad, ktoré je nevyhnutné v záujme jeho existencie rešpektovať a dodržiavať.

V Druhej tradícii ide o získanie a prijatie poznania, že spoločné svedomie - hlas skupiny AA musí byť vo všetkých záležitostiach najvyššou autoritou. Vo všetkých záležitostiach , ktoré sa týkajú skupín sa prijímajú rozhodnutia na základe kolektívneho svedomia. Druhá tradícia je skutočným odmietnutím akejkoľvek hierarchie usporiadania.

V súlade s touto tradíciou je pre skupinové ciele jedinou autoritou milujúci Boh tak, ako sa prejavuje vo svedomí celej skupiny. V praxi to znamená, že v prípade vyskytnutia sa nejasnosti, čo do správnosti určitého návrhu objavujúceho sa v diskusii, väčšina rozhoduje o tom, čo je pre spoločenstvo dobré a čo mu škodí, a to pri dodržaní duchovných zásad programu AA.

Znenie Tretej tradície je úplne jasné a jednoznačné. AA v nej prehlasujú, že jedinou podmienkou členstva v spoločenstve je túžba prestať piť. V praxi to znamená, že k AA sa môže pridať skutočne každý, kto to naozaj chce . "Si členom AA, ak to sám chceš. Nezáleží na tom, čo si urobil, si členom AA, kým o sebe hovoríš, že ním si."(Anonymní alkoholici vstupujú do dospelosti, 2014, s. 87)

Nie je možné odmietať nikoho, kto si želá uzdraviť sa a okrem uvedenej podmienky neexistujú žiadne iné ohraničenia, či už z dôvodov veku, pohlavia, názorov, vierovyznania, či iných, čo je veľkou výzvou k vzájomnej úcte jedného k druhému a vzájomnej tolerancii.

Každý kto má úprimnú túžbu prestať piť a je pripravený pre jej realizáciu využiť Program AA, patrí k Anonymným alkoholikom.

Štvrtá tradícia hovorí o samostatnosti jednotlivých skupín. V AA funguje tradícia skupinovej autonómie. Skupiny môžu vychádzať z návrhov, odporúčaní spoločenstva, ale rozhodujú sa samostatne. Žiadna skupina by sa nemala zodpovedať nijakej inej autorite, len svojmu vlastnému svedomiu. Ale ak sa jej záujmy týkajú aj iných skupín, mali by sa tieto spolu dohovoriť. Rovnako žiadna skupina, regionálna komisia, či jedinec by nemali robiť nič, čo by mohlo ovplyvniť spoločenstvo AA ako celok bez konzultácie v rámci orgánov spoločenstva. V týchto otázkach je najdôležitejšie spoločné dobro.

AA našli spoločne účinný liek na hroznú chorobu, dokážu a musia pomáhať ešte trpiacim alkoholikom. Mohli by sa zaujímať aj o iné oblasti súvisiace s problematikou alkoholizmu, ale skúsenosť ukázala, že by to nebolo v poriadku. Ako spoločenstvo si uvedomili, že sa nemôžu odkláňať od primárneho cieľa. Práve ich osobná skúsenosť s alkoholizmom, schopnosť priblížiť sa k ešte trpiacim alkoholikom tak, ako nikto iný, porozumieť im cez bremeno vlastného utrpenia, ich robí cennými vo svete alkoholikov. Preto je v súlade s Piatou tradíciou hlavným cieľom každej skupiny AA odovzdávanie posolstva. O ničom inom tradícia nehovorí a nie je tam spomínané ani slovo o vnucovaní triezvosti. Piata tradícia necháva otvorené to, čo ešte trpiaci alkoholik s odovzdaným posolstvom urobí. Ukázanie cesty k triezvosti alkoholikovi hľadajúcemu a pripravenému prijať pomoc je tou najdôležitejšou vecou.

Šiesta tradícia je logickým výsledkom Piatej tradície. AA dospelo k presvedčeniu , že za žiadnych okolností sa nemôže stať súčasťou žiadneho podnikania, nech by bol zámer akokoľvek dobrý. Nemožno byť všetkým pre všetkých a ani sa o to netreba pokúšať.

Z historických skúseností z počiatočných rokov existencie AA vyplynulo, že všetky vedľajšie činnosti, súvisiace s využívaním uzdravujúceho programu , hoci vykonávané s tým najlepším úmyslom, predstavovali pre spoločenstvo vďaka nepotrebným sporom nebezpečenstvo. Kedykoľvek bolo meno AA prepožičané nejakému podnikaniu, ocitlo sa v problémoch. Problémy peňazí, prestíže a majetku môžu ľahko odvádzať od hlavného duchovného cieľa. Preto dnes platí nespochybniteľná zásada, že AA sa nehlásia k žiadnemu podobnému zariadeniu, a to dokonca ani k organizáciám, ktoré sa podobne ako AA zaoberajú uzdravovaním alkoholikov.

Siedmou tradíciou, ktorá je výsledkom veľmi dlhej a tvrdej diskusie, sa AA rozhodli , že spoločenstvo musí byť finančne nezávislé. Prax ukázala, že peniaze, aj keď sú obetované z najúprimnejšieho srdca, vždy nejakým spôsobom ohraničujú nezávislosť spoločenstva.

Siedma tradícia hovorí, že spoločenstvo AA najlepšie splní svoj cieľ ak to bude robiť výlučne vlastnými silami. Skupiny AA by mali byť plne podporované iba z dobrovoľných príspevkov svojich členov. Nie sú vyžadované žiadne prostriedky formou určených členských príspevkov. Takýmto spôsobom získané peniaze slúžia pre vlastnú činnosť skupín AA. Vyberanie peňazí v mene AA, prijímanie darov z akýchkoľvek zdrojov alebo príspevky spájané s akýmikoľvek záväzkami by boli pre spoločenstvo veľmi nebezpečné.

Ôsma tradícia je základom pre tretí odkaz AA - pre službu. AA by mali navždy zostať neprofesionálni. Je však možné zamestnávať alkoholikov, ktorí budú vykonávať tie služby, pre ktoré by inak bolo potrebné angažovať nealkoholikov. Takéto služby je možné platiť. Práca Dvanásteho kroku by však nemala byť nikdy platená.

Členovia skupín AA odovzdávajú ešte trpiacim alkoholikom posolstvo - zdieľajú svoje skúsenosti s alkoholizmom v snahe ukázať im východisko, ktoré im otvoril program AA. V AA vravia: "Zadarmo ste dostali - zadarmo dávajte". Táto zásada musí sprevádzať celý postup odovzdávania posolstva, členovia AA nesmú nikdy posolstvo odovzdávať za peniaze alebo ako profesionáli. Tradícia presne definuje úlohy pre všetkých, týkajúce sa dobrovoľnej služby, a presne ohraničuje miesto, od ktorého má byť práca pre spoločenstvo odmeňovaná.

Deviata tradícia znamená, že AA nikdy nemôže mať organizované riadenie alebo spravovanie. V AA nikto nie je postavený nad nikým, nikto nemôže nikomu nič nariaďovať, nikto nemôže stanovovať žiadne podmienky a predpisy pre činnosť. To však nebráni tomu, aby si spoločenstvo nevytváralo nejakú štruktúru potrebnú pre svoj chod - služobné rady a výbory, ktoré sa ale priamo zodpovedajú tým, ktorým slúžia. Dodržiavanie zásad zahrnutých v Krokoch AA a Tradíciách AA je pre každého účastníka, ako aj skupinu, vecou existencie. Preto spoločenstvo nepotrebuje žiadne ďalšie nariadenia.

Desiata tradícia je vlastne princípom, ktorý hovorí o neangažovaní sa AA vo verejných sporoch, a to v záujme jeho prežitia. Žiadna skupina AA ani člen spoločenstva by nikdy nemali vyjadrovať mienku v mene spoločenstva AA o vonkajších sporných problémoch, najmä týkajúcich sa politiky, liečby alkoholizmu, náboženskej viery, či iných. Nezaujímanie stanoviska v mene AA k problémom mimo spoločenstva je chápané ako nástroj vlastnej ochrany.

Jedenásta tradícia predstavuje pravidlá fungovania vzťahov s verejnosťou. Neustále pripomína, že osobné ambície v AA nemajú miesto a naznačuje, že každý člen sa má stať aktívnym ochrancom spoločenstva vo vzťahu s verejnosťou. Vzťahy AA k širokej verejnosti by mali byť charakterizované osobnou anonymitou.

Prostriedky masovej komunikácie vo veľkej miere prispeli k tomu, že sa spoločenstvo stalo známym pre všetkých, ktorí potrebujú jeho pomoc. Veľa alkoholikov našlo cestu k AA prostredníctvom nejakej zmienky v médiách. Avšak spoločenstvo by sa malo vyhýbať senzácie chtivej reklame. Vzťahy k verejnosti by sa mali riadiť princípom príťažlivosti a nie reklamy. Je lepšie, aby AA rástlo prirodzeným spôsobom, tak ako sa prirodzene rozvíja jeho pripravenosť k poskytovaniu pomoci vo vzťahu k ochote jej prijímania.

AA považujú Dvanástu tradíciu za kľúčový princíp, od ktorého závisí budúcnosť spoločenstva. Pripomína prvoradosť princípov nad osobnými ambíciami, ako aj nutnosť preukazovania skutočnej skromnosti. Duchovná podstata anonymity si vyžaduje obeť v prospech spoločného dobra a práve táto ochota prinášať obete, dáva ľuďom dôveru do budúcnosti.

"Anonymita je skutočná pokora v praxi. Riadiac sa duchom anonymity, snažíme sa vzdať našich prirodzených túžob po osobnom uznaní, či už medzi nami alkoholikmi, alebo na verejnosti. Veríme, že tým, že sa vzdávame týchto ľudských ambícií, sa každý z nás stáva súčasťou tkania ochranného plášťa, ktorý prikrýva celú našu spoločnosť a pod ktorým môžeme pracovať a rásť v jednote. Sme presvedčení, že pokora vyjadrená prostredníctvom anonymity je najbezpečnejšou ochranou, akú kedy Anonymní alkoholici môžu mať."(Anonymní alkoholici vstupujú do dospelosti, 2014, s. 114)

Anonymita je v spoločenstve veľmi dôležitá: každý, kto vyhľadá u AA pomoc si môže byť istý, že jeho identita a problém ostanú iba v AA, zachovaním anonymity jednotlivcov pred verejnosťou, najmä pred médiami, nemôže žiaden AA profitovať na úkor spoločenstva, hľadať osobné uznanie alebo vplyv. Anonymita vo vzťahu k verejnosti chráni spoločenstvo aj jednotlivcov pred nežiadúcou popularitou. Vďaka anonymite v AA neplatia hierarchické štruktúry okolia. Alkoholici sú si rovní vo svojej chorobe. (Anonymní alkoholici, 2012)

"Tradície sú príručkou ako lepšie žiť a pracovať a sú tiež protilátkou na rôzne nemoci. Pre prežitie a harmóniu skupín je Dvanásť tradícií tým, čím je pre triezvosť a pokoj mysle každého člena Dvanásť krokov. Tradície zaručujú rovnosť všetkých členov a nezávislosť všetkých skupín. Učia, ako vytvárať kvalitné vzťahy medzi sebou navzájom, ako aj so svetom. Naznačujú, ako možno dosiahnuť čo najväčšiu harmóniu ako celok. Vyzývajú každého jednotlivca, aby dal bokom všetky svoje túžby, ambície a nevhodné skutky, ktoré by mohli vyústiť do vážneho rozdelenia, alebo by mohli spôsobiť stratu dôvery sveta voči AA."(Anonymní alkoholici vstupujú do dospelosti, 2014, s. 81-82)

Služba

Symbolom Spoločenstva AA je kruh, v ktorom je umiestnený trojuholník. Kruh predstavuje svet AA, trojuholník predstavuje tri odkazy AA - Uzdravenie, Jednotu a Službu. Služba je tretím odkazom AA. Vďaka prvému sa členovia AA uzdravujú z alkoholizmu, vďaka druhému zotrvávajú v jednote a vďaka tretiemu spoločenstvo funguje a slúži svojmu primárnemu cieľu - prinášať posolstvo AA všetkým, ktorí to potrebujú a majú oň záujem.

"Dvanásty krok AA, nesenie posolstva, je tou najzákladnejšou službou, ktorú naše spoločenstvo praktizuje, je to náš hlavný cieľ a hlavná príčina našej existencie. AA je viac ako len súborom princípov, je to spoločnosť uzdravených alkoholikov v akcii. Musíme niesť posolstvo AA . Ak by sme to nerobili, začali by sme sa rozkladať a tí, ktorí sa ešte nedozvedeli pravdu, by mohli zomrieť. Preto často hovoríme, že skutok je zázračným slovom. Aktívne nesenie posolstva AA je srdcom tretieho odkazu AA, odkazu Služby." (Anonymní alkoholici vstupujú do dospelosti, 2014, s. 119)

AA sú dnes najrozšírenejšou svojpomocnou skupinou na svete. Od svojho založenia sa spoločenstvo rozšírilo do viac ako 150 krajín sveta a oslovilo viac ako 2 milióny členov a získalo si uznanie laickej i odbornej verejnosti. Viaceré štúdie potvrdili, že AA majú výborné výsledky v liečbe závislosti od alkoholu a ukazuje sa, že dobrá spolupráca odborníkov (psychiatrov, psychológov, terapeutov) a AA významne zvyšuje účinnosť liečby.

Spoločenstvo AA zohralo nezanedbateľnú rolu aj v zmene postojov odborníkov k chorobe závislosti, ako aj k aktívnej účasti pacienta na jeho liečbe.

Inšpirovali vznik mnohých ďalších skupín stojacich na rovnakých základoch, ako sú anonymní narkomani, anonymní gambleri, Al - Anon (pre príbuzných, najmä partnerov alkoholikov) a iných. Špecifikom týchto spoločenstiev, ktoré ich vyčleňuje spomedzi iných svojpomocných skupín a významne prispieva k ich účinnosti, sú jasne formulované zásady, ktorými sa riadia jednotliví členovia i celé hnutie - 12 Krokov a 12 Tradícií. Tieto dve sady výsostne praktických princípov umožnili zdravé, príťažlivé, rozvíjajúce sa spoločenstvo. (Vojtová, 2006)

Anonymní alkoholici a medicína, terapia

Anonymní alkoholici mali vplyv i na medicínu a psychoterapiu. Stali sa totiž priekopníkmi skupinovej terapie. V čase, keď toto spoločenstvo vzniklo, sa taký druh liečby takmer nepoužíval. Práve Anonymní alkoholici ukázali, že je to veľmi účinný spôsob terapie. V 30 - tych rokoch bola medicína v tejto oblasti bezmocná, neexistovali skupinové, či rodinné terapie a to, aby si skupina ľudí s rovnakým problémom mohla pomáhať, bola novinka. (Nešpor, Studio 6 ČT 1, 2015)

Podľa psychiatra Karla Nešpora(Studio 6, ČT 1, 2015)spoločenstvo AA prispelo k demokratizácii medicíny a významným spôsobom ju posunulo vpred. Podľa jeho názoru by si AA zasluhovalo Nobelovu cenu za lekárstvo, pretože organizovaním ľudí s určitým zdravotným problémom významne predbehli ďalšie podobné združenia. Organizácie ľudí s určitými zdravotnými problémami vznikli omnoho neskôr.

Program AA je vo viacerých ohľadoch mimoriadny. Je veľmi dobre použiteľný pre život kohokoľvek, či už trpí závislosťou alebo nie. AA nehovoria iba o abstinencii, naopak tvrdia, že zostať "suchým" alkoholikom je málo a vedie skôr či neskôr k recidíve. Hovoria o uzdravovaní (z alkoholizmu), ktoré je v ich ponímaní komplexným procesom (znovu) nájdenia kvality života cez uzdravenie vzťahov k sebe, druhým ľuďom a Bohu - Vyššej sile.

Prínos AA nie je v tom, že by vynašli nové duchovné terapeutické princípy, ale v tom, že ich dokázali formulovať do jednoduchých a najmä praktických krokov a tento návod opakovane vyskúšať a overiť na vlastnej koži. Program 12 krokov je schopný nasledovať takmer každý, obvykle s pomocou niekoho, kto už program prešiel (sponzor) alebo je s nimi dobre oboznámený (terapeut). AA nováčika povzbudzujú: "Nemusíš tomu rozumieť, ani my tomu možno celkom nerozumieme, ale funguje to. Keď budeš robiť kroky, ktoré ti odporúčame, budeš triezvy a skôr, ako prejdeš polovicu cesty, spoznáš novú kvalitu života...". Dôležitejšie, než porozumieť tomu, kde sa závislosť vzala, je to, že existuje spôsob, ako sa z nej uzdraviť. Dôraz na praktické kroky hneď od začiatku odstaví bežné tendencie racionalizovať, radšej premýšľať ako konať a odkladať nový začiatok na zajtra. Tzv. 24-hodinový plán: "Dnes nebudem piť, čo bude zajtra neviem" umožní sústredenie všetkých síl do jediného dňa, v prípade potreby jedinej hodiny a odpútava pozornosť od nekonštruktívneho zaoberania sa minulosťou a budúcnosťou. V skutočnosti zajtrajšok nikdy nenastane a každý nový dnešok sa tak pridáva k abstinencii.

Jedinými predpokladmi pre úspešné zvládnutie práce s krokmi sú podľa AA čestnosť (pravdivosť najmä voči sebe), otvorenosť ( v zmysle prístupu k novému) a ochota. Už tieto kvality predstavujú pre závislého výzvu, ktorá vyžaduje zmeny v postojoch, často zásadnú.

V rámci protialkoholickej liečby sa kladie veľký dôraz na to, aby si závislý priznal fakt svojho ochorenia. Toto priznanie je v programe AA obsiahnuté v prvom kroku - ak sa odohrá hlbšie, ako len na verbálnej úrovni, prichádza následne oslobodenie od neustálych pokusov o kontrolu a vytvára sa priestor práve pre zmienený obrat, pre ochotu chytiť sa ponúkaného návodu. Akceptácia bezmocnosti prináša úľavu.

AA v sebe obsahujú faktory liečivého pôsobenia skupiny, ako ho poznáme zo skupinovej psychoterapie (univerzalita, dodávanie nádeje, napodobňovanie modelov správania, poskytovanie informácií, rozvoj sociálnych zručností). Zároveň nesú ešte ďalšie výhody zvyšujúce účinnosť ich pôsobenia. Dobre fungujúca skupina AA je nielen skupinou abstinujúcich alkoholikov, ale aj skupinou ľudí oddaných zdravým princípom na celoživotnej ceste uzdravovania. Je spoločenstvom, ktoré si za najvyššie priority stanovilo uzdravenie, jednotu a pomoc druhým. V takejto skupine návštevníci cítia príjemnú atmosféru dobrého naladenia, vzájomnosti a uvoľnenosti.

Hovorí sa, že prestať piť je jednoduché, ťažké je znovu nezačať. Odborníci v liečbe závislostí bojujú neustále s problémom , ako pacientov motivovať k vytriezveniu, ale aj ako ich motivovať k trvajúcej abstinencii. Keď pacient začne abstinovať, často sa vynoria ťažkosti, ktoré droga udržiavala pod povrchom. Objavujú sa spomienky, emócie, myšlienky, s ktorými si za triezva nevie poradiť. Aj keď už nepije, jeho vzťahy sú narušené. Skutočne môže byť nezriedka nad pacientove možnosti zvládnuť novovzniknutú situáciu sám, vlastnými silami. Pritom nie každý má možnosť a je ochotný absolvovať psychoterapiu. Pre týchto ľudí sa potom otvára možnosť obrátiť sa na AA a ich program 12 krokov. Ich cieľom je predovšetkým udržanie abstinencie. A hoci prvý krok vedie k samotnému vzdaniu sa drogy, je to práve ďalších 11 krokov, ktoré pomáhajú človeku nenavrátiť sa do starých koľají. Každý krok má nezastupiteľné miesto v utváraní si nového , zdravého spôsobu života. 12 krokov je program uzdravovania a AA o sebe hovoria ako o uzdravujúcich sa alkoholikoch. Keďže žiaden alkoholik si nemôže byť istý, že sa ho netýka hrozba recidívy, toto vedomie ho motivuje k tomu, aby sa nezastavil, ale pokračoval ďalej. Princípy 12 krokov sú psychologicky dobre zrozumiteľné a zlučujú sa s tým, čo vieme a používame v psychoterapii. Naviac sú obohatené o duchovný aspekt. Ten je v programe AA prítomný od začiatku a od počiatku bol do istej miery predmetom diskusií. Kým na jednej strane umožnil mnohým i "beznádejným" alkoholikom vrátiť sa do života a dáva programu AA neobvyklú silu a hĺbku, na druhej strane pre mnohých predstavoval a predstavuje tú časť programu, s ktorou sa, aspoň spočiatku, nevedia stotožniť. Aj preto členovia AA zdôrazňujú koncept "Vyššej sily" alebo "Boha, ako ho my chápeme", do ktorého si môže každý dosadiť vlastnú predstavu (od kresťanského Boha, cez silu skupiny, po mocný strom). Viaceré pokusy vyňať duchovno z programu AA viedli k oslabeniu jeho účinnosti. Dôvera v "Silu väčšiu ako naša" je práve tým faktorom, ktorý dáva chorým šancu prekročiť vlastné limity, opustiť staré zvyky, čeliť vonkajšej i vnútornej realite, ktorú mnoho krát prežívajú ako ohrozujúcu.

AA nie sú všeliekom, nie každého oslovia. Skúsenosti zo sveta však ukazujú, že ak sa spoločenstvo AA pridržiava uvedených princípov 12 krokov a 12 tradícií , skutočne ponúka efektívny spôsob uzdravovania sa zo závislosti od alkoholu. (Vojtová, 2006)

Anonymným alkoholikom sa podarilo nielen mimoriadne múdro, zrozumiteľne pravdivo a otvorene vystihnúť podstatu strádania svojich duší a svojich životov, ale čo je najdôležitejšie, podarilo sa im nájsť vlastnú cestu znovuzrodenia.

Zásady AA a ich filozofia zďaleka nepredstavujú len terapeutickú metódu, predstavujú tiež metódu šľachtenia človeka. Vo vlastnom utrpení a bezmocnosti za pomoci väčšej sily, ako sú sami, objavili také zdroje vlastnej sily, že sú schopní a hlavne ochotní rozdávať ju iným. Navyše sa anonymným alkoholikom geniálne podarilo pretaviť svoje princípy do konkrétnych krokov, ktorými je schopný kráčať každý, i keď rôzne rýchlo. (Anonymní alkoholici, 2007)

/Rolo alkoholik - úryvok z bakalárskej práce/